Problematika presnej sejby

Za posledné obdobie došlo pri pestovaní širokoriadkových plodín k výrazným zmenám nielen z hľadiska pestovateľských technológií, ale aj z hľadiska použitej techniky pre presnú sejbu. No i napriek týmto zmenám je potrebné prihliadať na určité zásady pri príprave pôdy a sejbe, ktoré majú vplyv na rýchlosť a výšku poľnej vzchádzavosti, ktoré obecne platia pre všetky konvenčne používané technológie pestovania širokoriadkových plodín.

Výnosy a kvalita zberaného produktu závisí predovšetkým od kvality zakladaných porastov jednotlivých plodín, čo sa premieta aj do ekonomiky jej pestovania. Z tohto dôvodu kladieme stále vyššie požiadavky na dodržiavanie hĺbky sejby a rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku. Zo širokoriadkových plodín sú najvyššie nároky na pravidelnosť vzdialeností medzi semenami kladené u cukrovej repy, preto v ďalšom sa budeme venovať predovšetkým problematike sejby cukrovej repy.
Kvalitu sejby danú požadovaným rozmiestnením semien v riadku ovplyvňuje okrem iného príprava pôdy a vyrovnanosť pôdneho povrchu, osivo a technické parametre použitej sejačky.
Predsejbová príprava pôdy
Z pohľadu predsejbovej prípravy pôdy požadujeme, aby repné semeno bolo uložené do hĺbky 30 – 50 mm na aktívnu kapilárnu vrstvu, aby aj pri nedostatočných zrážkach bolo semeno zásobené vlahou dopravou kapilárnej vody zo spodných vrstiev. Vo všeobecnosti platí, že najlepší prestup vody z pôdy do semena je umožnený vtedy, ak veľkosť pôdnych častíc v oblasti uloženia osiva sa rovná 1/5 až 1/10 jeho priemerného rozmeru. Na druhej strane sa musí nad semenom nachádzať kyprá, nie veľmi rozdrobená vrstva pôdy, ktorá umožňuje výmenu plynov, prehrievanie pôdy, odstraňuje nadbytočnú vodu, chráni klíček pred účinkami herbicídov a neskorých mrazov, zabraňuje tvorbe prísušku a i. Dosiahnutie takýchto podmienok klíčenia je veľmi komplikované. Uskutočniť kyprenie pôdy na hĺbku budúceho uloženia osiva je problematické, a to hlavne z pohľadu nevyrovnanosti povrchu. V praxi sa preto pôda kyprí na hĺbku 60 až 80 mm a naviazanie kapilárnej vlahy sa zabezpečuje dodatočným utláčaním pôdy pred, alebo za výsevnou pätkou. Vplyv nerovnomerného spracovania pôdy je úzko spätý s kolísaním hĺbky sejby, a tým aj nepravidelným vzchádzaním porastu.
Urovnaný pôdny povrch s drobnohrudkovitou štruktúrou pôdy vytvára predpoklady dodržania priamych riadkov pri sejbe, čím sa eliminuje možnosť poškodzovania rastlín pri plečkovaní v medziriadku, podobne aj vo fáze zberu je predpoklad lepšieho navádzania zberových strojov na riadky.
Naopak nevyrovnaný pôdny povrch, často spôsobený ťažkými podmienkami pri jesennej príprave pôdy, si vyžaduje na jar pri predsejbovej príprave pôdy jeden, dva, niekedy aj viac prejazdov kombinovaného kypriča. Treba si uvedomiť, že každý prejazd navyše pri jemnej štruktúre pôdy na jar je spojený s jej zvýšeným utláčaním pneumatikami traktora, čo sa negatívne odzrkadlí znížením poľnej vchádzavosti rastlín v ovplyvnenej oblasti.
Osivo
Ako predsejbová príprava pôdy, tak i použité osivo ovplyvňuje nielen kvalitu výsevu, ale aj rovnomernosť a rýchlosť vzchádzania repy. Dnes už nepostačuje dosiahnuť len požadovaný počet jedincov v rozsahu 80 000 – 95 000 na hektár, ale aj vyrovnaný porast. Oneskorené vzchádzanie časti rastlín nemá za následok len skrátenie vegetačnej doby, ale spôsobuje aj nežiadúcu konkurenciu medzi skôr a neskôr vzídenými rastlinami. Výsledky meraní potvrdzujú, že porasty s nižšou hustotou sa vyznačujú väčšou výškou nadzemnej časti buliev pri súčasnom náraste jej variability s priamymi následkami v oblasti úrody a zberových strát.
Rozmery osiva dané dĺžkou (najväčším), šírkou (stredným) a hrúbkou (najmenším) rozmerom semien majú významný podiel na kvalite sejby. Z hľadiska naberacieho procesu osiva výsevným ústrojenstvom je najideálnejší tvar osiva guľovitý, dosiahnutie uvedeného tvaru u semien s nepravidelným tvarom si vyžadovalo zavedenie obaľovania semien.
Ak v nedávnej minulosti bola najčastejšie používaná kalibrácia 3,5 – 4,5 mm a neskôr 3,75 až 4,75 mm, dnes na základe „dobrovoľného dohovoru“ sa vo svete zaužívala kalibrácia 3,5 – 4,75 mm. Časť výrobcov v súčasnosti dodáva na trh aj osivo inej kalibrácie, čo môže zvyšovať výťažnosť osiva a jeho ekonomiku výroby, ale aj využitie v niektorých rokoch rozmernejších semien. Pre takéto osivo je však potrebné využiť len vhodné výsevné ústrojenstvá.
Sejba
Rovnako ako sa zdokonaľoval proces úpravy osív, dochádzalo aj k zmenám v použití výsevnej techniky. V priebehu 50. a 60. rokov minulého storočia dochádza k prechodu od riadkovej sejby repy k presnej sejbe prostredníctvom pásikových a kotúčových výsevných ústrojenstiev s mechanickým naberaním semien, spojených so zníženou potrebou ľudskej práce. Neskôr so zavedením geneticky jednoklíčkového obaľovaného osiva sa v podmienkach praxe začínajú presadzovať výsevné ústrojenstvá s pneumatickým výsevným ústrojenstvom a začíname hovoriť o tzv. sejbe na konečnú vzdialenosť. V súčasnosti so zvýšením kvality obaľovacieho procesu semien a odstránením niektorých konštrukčných nedostatkov mechanických výsevných ústrojenstiev sa situácia opäť mení v ich prospech.
Od výsevných ústrojenstiev požadujeme dodržiavanie rovnomerného oddeľovania jednotlivých semien, čím predchádzame dvojitému vypadnutiu semien alebo nevysiatiu semena. Zároveň požadujeme dodržiavanie vzdialenosti výsevu, aby bol poskytnutý optimálny priestor pre vývoj rastlín.
Uvedené požiadavky vo väčšej alebo menšej miere sú schopné dosahovať nasledujúce výsevné ústrojenstvá.
Z mechanických výsevných ústrojenstiev použitie pásikového výsevného ústrojenstva (12 Sepuz) prakticky z nášho trhu zmizlo. Prestavenie na výsev inej plodiny vyžadovalo výmenu výsevného gumeného pásika. Výrobca dodával k sejačke i náhradný pásik s nevyrazenými otvormi, kde si mohol užívateľ vyraziť výsevné otvory požadovanej veľkosti podľa plodiny, ale aj v požadovanej vzdialenosti podľa potreby.
U ďalšieho z mechanických výsevných ústrojenstiev – lyžičkového (Nibex) je kvalita práce podmienená výberom vhodných naberacích lyžičiek. Výsevnú vzdialenosť meníme zmenou počtu lyžičiek na výsevnom kotúči a voľbou vhodného prevodového stupňa. Hrudovitý, nevyrovnaný pôdny povrch spôsobuje kmitanie výsevnej jednotky spojené so zhadzovaním semien z lyžičiek. V súčasnosti sa preto takmer výhradne používa pre sejbu zeleniny, ktorá vyžaduje jemnú štruktúru pôdy.
V súčasnosti sa stále viac presadzujú pri výseve repy kotúčové mechanické výsevné ústrojenstvá, a to predovšetkým s vnútorným plnením výsevných otvorov (Monopill S). Medzi výhody týchto výsevných ústrojenstiev radíme menšiu hmotnosť spojenú so znížením utláčania pôdy, nižšiu cenu, konštrukčnú jednoduchosť a ideálnejšie rýchlostné pomery, vznikajúce pri vypadávaní semena z výsevného kotúča. Ak vychádzame z podmienky, aby semeno padalo vo vzťahu k pôde gravitačným pádom, musí platiť po určitom zjednodušení, že veľkosť pojazdovej rýchlosti sejačky a obvodovej rýchlosti výsevného kotúča musí byť približne rovnako veľká. Pokiaľ je táto podmienka splnená, obmedzuje sa možnosť dodatočného odvaľovania semena vo výsevnej brázdičke a teda zvyšuje sa presnosť sejby. Z charakterizovaných výsevných ústrojenstiev je vďaka vysokej obvodovej rýchlosti výsevného kotúča toto zosúladenie rýchlostí schopné dosiahnuť iba mechanické výsevné ústrojenstvo s vnútorným plnením naberacích otvorov.
U kotúčových výsevných ústrojenstiev s vonkajším plnením (Selekta 585) prináša zvýšená pracovná rýchlosť zníženie pravidelnosti vzdialenosti medzi semenami v riadku. Podobne ako mechanické výsevné ústrojenstvá s vnútorným plnením je kvalita práce u tohto výsevného ústrojenstva podmienená použitím kvalitne kalibrovaného osiva.
Použitie pneumatického pretlakového výsevného ústrojenstva semien (Becker SE 4-049) si tiež vyžaduje správnu voľbu vhodného typu a kalibrácie osiva. Najlepšie výsledky dosahuje s repným osivom kalibrácie 3,5 – 4,75 mm, je však schopné vysievať i mechanicky upravované osivá kalibrácie 3 až 4 mm. Zmenu výsevnej vzdialenosti uskutočňujeme voľbou vhodného prevodového stupňa.
Značné rozšírenie dosiahlo i používanie pneumatického podtlakového výsevného ústrojenstva (Planter II). Uvedené ústrojenstvo sa vyznačuje značnou univerzálnosťou výsevu.
Bez väčších problémov je možné sejačku prestaviť na výsev iných druhov plodín. Zároveň je schopná v požadovanej kvalite vysievať i osivo nekalibrované.
Z pohľadu zapravenia osiva do pôdy majú na kvalitu sejby vplyv aj jednotlivé pracovné orgány výsevnej jednotky. Výsevné jednotky sú uchytené na pracovnom ráme, ktorý môže byť pevný, alebo pri väčších záberoch delený (lepšie sa prispôsobuje pôdnemu povrchu v priečnom smere na smer sejby). Pri prechode na väčšie zábery 18 a 24 riadkov je potrebné pri agregácii s traktorom zvážiť určité aspekty. Zdvíhacia sila hydrauliky traktora musí byť dva až 2,5krát väčšia ako je tiaž sejačky. Vysoká hmotnosť sejačky je spojená so zvýšeným utláčaním pôdy a v neposlednom rade nesmieme zabudnúť na potrebu doťaženia prednej nápravy z hľadiska lepšej riaditeľnosti stroja pri preprave.
Uchytenie výsevných jednotiek k rámu sejačky je paralelogramové. Takéto uchytenie výsevných jednotiek zabezpečuje výsevnej pätke stály sklon s povrchom pôdy.
Na kvalitu zapravenia osiva do pôdy má vplyv aj výsevná pätka. Nielenže vytvára výsevnú brázdičku pre uloženie osiva, ale zhutňuje aj dno vytvorenej brázdičky, čím vytvára podmienky pre dobré napojenie osiva na spodné vzlínajúce vrstvy vody v pôde.
Požadujeme, aby pätka vytvárala klinovitý V-tvar, ktorý v oblasti dna brázdičky zasekne osivo.
Takýto tvar je schopná vytvoriť iba neopotrebovaná výsevná pätka. Naopak opotrebovaná pätka vytvára U-tvar výsevnej brázdičky (s tendenciou dodatočného odvaľovania semien), ktorý negatívne vplýva na pravidelné vzdialenosti medzi semenami v riadku. Zároveň opotrebovaná výsevná pätka (odpracovaných cca 250 až 300 ha) má tendenciu nedodržiavania hĺbky sejby obzvlášť pri vyšších pracovných rýchlostiach (2 m/s) s dopadom na poľnú vzchádzavosť. Zníženie hĺbky sejby o cca 5 mm od požadovanej hodnoty spôsobuje zníženie poľnej vzchádzavosti v rozsahu 8 – 11 %.
Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky, a to použitím stredného zatlačovacieho kolesa, alebo brázdičku zahrnúť a potom intenzívne utláčať. Zatlačovacie a zahrňovacie systémy umožňujú nielen možnosť zmeny intenzity utláčania pôdy, ktorá má vplyv aj na hĺbku sejby, ale vytvárajú i výsledný najčastejšie „strieškovitý“ profil riadku.
Uvedený tvar je výhodný obzvlášť pri vytvorení pôdneho prísušku, kde na vrchole dochádza k praskaniu, a tým následne i ľahšiemu vzchádzaniu.
Pohon výsevných ústrojenstiev je zväčša zabezpečený od oporných kolies sejačky. Určitou inováciou v tejto oblasti je samostatný elektropohon výsevných jednotiek (Monopill SE, Unicorn Synchro drive). Podľa nastavenej vzdialenosti semien v riadku riadiaca jednotka sejačky vypočíta zodpovedajúci počet otáčok pre jednotlivé elektromotory. Zároveň je možný rozdielny počet otáčok medzi jednotlivými výsevnými jednotkami, čo umožňuje zhustenie počtu jedincov v riadkoch susediacich s vynechanými koľajovými riadkami. Uvedený pohon zároveň umožňuje automatické vypnutie požadovaných výsevných jednotiek v oblasti koľajových riadkov.
Pestovanie repy koľajovým systémom sa vyznačuje v porovnaní s konvenčným spôsobom pohybu techniky po poli zníženým zastúpením „navulkanizovanej“ zeminy na buľvách, cca 10% zvýšenie úrody buliev (tab. 1), približne 17% úsporu paliva na jednotku vypestovaných buliev, zníženie zberových strát a možnosť vstupu do porastu aj v klimaticky nevhodnom období. Uvedené výhody vytvárajú perspektívu ďalšieho využitia tohto systému do budúcna, i keď je potreba určitého zosúladenie záberov následnej ošetrujúcej techniky so záberom použitej sejačky.